Aj „priemyselný kváder“ môže byť kvalitnou architektúrou

O tom, že dobrá architektúra obdarená špičkovým dizajnom sa nemusí týkať výlučne obytných či administratívnych projektov, ale rovnako sa môže uplatniť aj v oblasti priemyselnej architektúry, bez jedinej pochybnosti svedčí aj výrobno-prevádzková budova firmy ETIS Slovakia, ktorú navrhol architekt Andrej Alexy z bratislavského ateliéru ALEXY&ALEXY. Stavba klasického „priemyselného“ pôdorysu v podobe obdĺžnika je situovaná v mestskej časti Bratislava – Vrakuňa, neďaleko čističky odpadových vôd. Ide teda o odťažitú mestskú polohu, kde končí zástavba rodinných domov a začína sa nová zóna prevádzkovo-výrobných objektov, ktorá je topoľovou alejou oddelená od už spomínanej čističky.

Kontrast oceľovej konštrukcie

Objekt firmy Etis, inak výrobcu etikiet a obalov na potraviny, je osadený pozdĺž úzkeho pozemku s rozlohou 11 000 m2. Zastavaná plocha je 2 000 m2, z čoho administratíva zaberá 600 m2 na dvoch podlažiach. Konštrukcia je oceľová, s rozponom 3,6×9 metrov, vo výrobnej hale 22 metrov so širokorozponovými (no titernými) priehradovými nosníkmi – bez použitia stĺpov.

Vzhľadom na funkciu priemyselného objektu autor oceľovú „íčkovú“ konštrukciu priznáva, neskrýva ju, práve naopak – s precízne spracovanými detailmi (ako sú napríklad pozinkované oceľové matky v kontraste s tmavosivou antracitovou farbou konštrukcie) ju ešte viac zvýrazňuje, a tak dosahuje veľmi príjemný vizuálny efekt, ktorý dotvára ešte výplňovými materiálmi ako číre sklo, MDF-dosky, cetrisové platne alebo pozinkované rošty.

Súzvuk priestorov, materiálov a farieb

Asymetricky – v tretine pôdorysu je vstupná časť. Celý vstupný fasádny front je presklený cez obidve podlažia. Má tak ideálnu možnosť komunikovať s okolím, ktoré tvorí v prvom pláne najmä kontaktná stromová alej. Je to príjemné pre samotných zamestnancov administratívy, ktorá je situovaná v tejto nástupnej časti, ale aj pre návštevníkov respektíve klientov firmy.

Hlavný vstup je poňatý veľkoryso, konštrukčne cez dve podlažia, s dizajnovým recepčným pultom vis-à-vis. Od ostatných priestorov ho oddeľujú presklené steny – vľavo je príjem klientov a grafické štúdio, vpravo potom malá zasadačka. V zadnej časti, v akomsi zázemí, sa nachádza kuchynská nika a mini-jedáleň pre zamestnancov. Medzi týmito priestormi (za recepčným pultom) vedie schodiskové rameno na poschodie. Schodisko je zároveň výrazným dizajnovým bodom – antracitová oceľová nosná konštrukcia s betónovými stupňami a skleným zábradlím dobre kontrastuje na neutrálnom svetlosivom „cetrisovom“ pozadí.

Architekt Alexy naozaj riešil zadanie komplexne a do detailu, nevynímajúc ani farebné riešenie. Takže priestory jedálne na prízemí sú žlté, čo príjemne oživuje sivé odtiene materiálov vo vstupe. Do toho sú na celoplošne liatej betónovej podlahe zakomponované farebné punkty z nábytku – stoličky s modrým čalúnením v kombinácii s bielym kancelárskym nábytkom – pracovnými stolmi a policami. Na druhom poschodí sídli vedenie firmy a ekonomické oddelenie, v menšej časti je „šéfovská“ zasadačka s kontrastnými červenými kreslami. Antracitová stena tu oddeľuje kancelársky priestor. Za ňou sú priestory sanity (tiež vo sviežom žltom odtieni) a „lahôdka“ v podobe pozinkovaného roštu – pultu, na ktorom je umývadlo. Aj to len potvrdzuje, že architekt dotiahol koncept do poslednej „matky“ na torte.

Z minima vyťažil maximum

Zo vstupu sa ide priamo do výroby (jedny dvere úplne postačujú!). Tu je vyčlenená pešia „komunikácia“, odkiaľ sa dá vstúpiť do zázemia výroby a skladu. V samotnej výrobnej časti sú inštalované technológie nevyhnutné na danú výrobu. Táto časť objektu pôsobí síce architektonicky stroho, vôbec sa to však takto nevníma, nakoľko všetky použité materiály a ich farby sú dokonale zladené.

A v čom je to teda celé „zabalené“? Možno by sa zdalo, že v nejakom efektnom obale, ktorý vyrába investor – majiteľ firmy. Ale zatiaľ to tak nie je, a vôbec to nevadí. „Obal“ objektu navrhol Alexy tiež účelne a čisto. V podstate z minima vyťažil maximum. Spomenutú presklenú vstupnú časť primerane prerastroval nosnými alu-profilmi a atiku i bočné steny (po priečku oddeľujúcu administratívu od výroby) obalil antracitovými alucobondovými platňami. Obvodové steny výrobnej haly prikryl svetlosivým vlnitým hliníkovým plechom a presvetlil pásom okien. Výplňovú konštrukciu tu tvoria klasické sendvičové panely (plech – izolácia – plech). Vonkajšia úprava vstupu z vysypaných bielych okruhliakových kameňov a dvoch oplechovaných platní ako schodiskových stupňov pôsobí takisto čisto a decentne.

Ako povedal Alexy už na začiatku obhliadky, bol to skoro vzorový projekt, čo sa týka spolupráce s investorom, ktorý ho po prvých skiciach priam povzbudzoval, aby v tejto koncepcii pokračoval. Práve na záver treba teda povedať, že aj obyčajný výrobný objekt môže byť naozaj zaujímavou a kvalitnou architektúrou, hoci tvarovo ostane asi vždy „kvádrom“. A to je aj výsledok optimálnej spolupráce takého „nemanželského“ trojuholníka, akým je architekt-investor-dodávateľ. Všetci to nakoniec úspešne zvládli a po šiestich mesiacoch výstavby a celkových nákladoch asi 2 milióny eur je objekt v prevádzke. A to, že architektovi sa podarilo všetky tóny zladiť do jedného konsonantného a zvučného akordu, je v danom prípade očividné. Ešte akoby aj tie divé maky pozdĺž objektu navrhol ako sadové úpravy…

Foto – autor
1 – Priemyselný vstupný portál
2 – Letný kontrast: vlnitý plech vs. divé maky
3 – Efektne nasvietený recepčný pult pri vstupe
4 – Príjem klientov a grafické oddelenie pri vstupe
5 – Konštrukčne a materiálovo odľahčený schodiskový priestor
6 – Zaujímavé farebné a materiálové riešenie sanity
7 – Priestor zasadačky je na poschodí
8 – Voľná bezstĺpová dispozícia výrobného priestoru