Svet bratislavských kancelárií sa nezadržateľne rozrastá. Popri
štandarde v rámci deklarovanej kategórie sa azda s rovnakým dôrazom
hodnotí poloha a dopravná dostupnosť. A práve pri posledných dvoch
kritériách dochádza často k stereotypu v myslení a posudzovaní toho, čo
je plusom a čo mínusom danej administratívnej budovy. Urobiť zo zdanlivej
nevýhody prednosť, to sa nepodarí vždy a každému.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR chce v novom
zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) rozšíriť rozsah možných
žiadateľov o zvýhodnené úvery aj na právnické osoby. Cieľom je
vytvoriť nové možnosti pre rast výstavby nájomných bytov, informoval
v pondelok agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa. Nový zákon
o ŠFRB bol jednou z kľúčových tém prvého zasadnutia pracovnej skupiny
pri ministerstve dopravy k problematike bývania.
Projekt Európskeho čínskeho centra (ECC) pri Senci, ktoré má byť
základňou pre expanziu čínskych firiem na európske trhy, sa posunul
o ďalší krok bližšie k svojej realizácii. Prezentačná roadshow
v Pekingu i v ďalších čínskych provinciách, na ktorej sa v uplynulých
dňoch zúčastnili aj predstavitelia developerskej spoločnosti IPEC Group,
naznačila jeho budúce kontúry a viaceré zámery skonkretizovala. Možnosti a
vôľu zapojiť sa do projektu tam deklarovali aj predstavitelia Europe
Investment Transcontinental – spoločného podniku Združenia priemyselných
podnikateľov SR a čínskych organizácií na Slovensku a v ČR.
Opätovné objavovanie Petržalky – to prvotné absolvovali účastníci
prisťahovaleckej vlny z celého Slovenska počas jej búrlivej výstavby
v 70. rokoch minulého storočia – predstavuje jav iba posledných dvoch až
troch rokov. Ľudia, rozčarovaní zo života v obytných projektoch
s neúplnou infraštruktúrou a občianskym vybavením, prestali vnímať
odstrašujúcu povesť „najväčšej betónovej nocľahárne v republike“ a
prišli na výhody plnohodnotne fungujúceho sídliska s kompletnou a zabehanou
dopravnou sieťou, nákupnými strediskami, školskými, zdravotníckymi
i športovými zariadeniami.
Búrlivý stavebný rozmach, ktorý od prelomu storočí postupne ovládol
hlavné mesto Slovenska, zmenil jeho urbanistickú štruktúru i celkovú
panorámu na nepoznanie. Viaceré obytné, polyfunkčné, kancelárske či
nákupné komplexy nahradili pôvodnú staršiu zástavbu alebo vyplnili dovtedy
nerozvinuté lokality. Nech ich už verejnosť prijíma s uznaním či
s odporom, faktom ostáva, že na mape Bratislavy pomaly niet miesta, ktorého
by sa nedotkla stopa nedávneho, historicky bezprecedentného realitného boomu.
Možno až na jednu výnimku: administratívno-obchodné centrum približne
vymedzené Kamenným námestím, Špitálskou, Rajskou a Dunajskou ulicou.
Zhodnotenie ukazovateľov prvého štvrťroku 2012 na domácom trhu
s priemyselnými nehnuteľnosťami zverejnila v týchto dňoch spoločnosť
Cushman & Wakefield, ktorá funguje na svetovej scéne už 95 rokov a
špecializuje sa na poradenstvo v segmente komerčných nehnuteľností. Ako
prvé poukázala na neprehliadnuteľnú podobnosť s posledným kvartálom
2011. Popri priestoroch postavených na kľúč v Bratislavskom kraji sa
v bilancii vyše 25-tisíc novopostavených štvorcov na prenájom mihla aj
prvá špekulatívna výstavba od roku 2009, ktorú autori analýzy
zaregistrovali v Malackách.
Monitoring trendov v turbulentnom realitnom nečase nemusí byť práca
jednoduchá ani vďačná. Okrem toho, že každý vydáva za dominantný,
trvalý a div nie prevratný práve ten svoj „objav“, často sa zabúda na
prosté pravidlo, že ten už pozajtra vôbec nemusí platiť.
Nákupné centrá, symbol modernej konzumnej spoločnosti,
najfrekventovanejší cieľ trávenia voľného času a atraktívny produkt pre
investorov do komerčných realít, sa podobne ako kancelársky či
priemyselno-logistický sektor vlani oživenia nedočkali. Podľa prieskumu, do
ktorého spoločnosť Cushman & Wakefield poskytujúca služby v sektore
komerčných nehnuteľností zaradila 34 krajín Európy, predpokladaný zvrat
v ich výstavbe sa v minulom roku nakoniec nekonal. Zjavnou príčinou bolo
oneskorenie výstavby v rade štátov – predovšetkým v Rusku, Turecku a
v Taliansku.
Ako zabezpečiť neustále sa rozširujúcim mestským aglomeráciám
udržateľný rozvoj v takom význame, aby mohli svojim obyvateľom poskytnúť
vysokú kvalitu života, nie však za cenu ďalšieho a ďalšieho zaberania
pôdy? Možno považovať zahusťovanie veľkomiest za jeden z kľúčových
nástrojov projektovania ich budúcnosti, alebo tento termín predstavuje skôr
výstižné synonymum ich nezvratného úpadku? Aký postup sa pri plánovaní
osvedčil ako rozumnejší: najprv doprava, potom urbanizmus alebo opačne?
Nepripomína táto dilema tak trochu odveký spor o tom, či bolo skôr vajce
alebo sliepka?
Rozvoj satelitných sídiel v okolí hlavného mesta má za sebou už
pomerne bohatú históriu, ktorá by sama vystačila na vznik náuky
s varovnými príkladmi, kde všade a v čom konkrétne sa pri ich plánovaní
urobili nenapraviteľné chyby. Zhluky obydlí, ktorých developeri podstrčili
potenciálnym záujemcom návnadu v podobe „kontaktu s čistou prírodou a
s veľkomestom na dosah“, poskytujú dnes svedectvo absolútneho
nezvládnutia problematiky jednak zo strany projektantov, jednak župnej a
príslušnej miestnej samosprávy.