Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR chce v novom zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) rozšíriť rozsah možných žiadateľov o zvýhodnené úvery aj na právnické osoby. Cieľom je vytvoriť nové možnosti pre rast výstavby nájomných bytov, informoval v pondelok agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa. Nový zákon o ŠFRB bol jednou z kľúčových tém prvého zasadnutia pracovnej skupiny pri ministerstve dopravy k problematike bývania.

Projekt Európskeho čínskeho centra (ECC) pri Senci, ktoré má byť základňou pre expanziu čínskych firiem na európske trhy, sa posunul o ďalší krok bližšie k svojej realizácii. Prezentačná roadshow v Pekingu i v ďalších čínskych provinciách, na ktorej sa v uplynulých dňoch zúčastnili aj predstavitelia developerskej spoločnosti IPEC Group, naznačila jeho budúce kontúry a viaceré zámery skonkretizovala. Možnosti a vôľu zapojiť sa do projektu tam deklarovali aj predstavitelia Europe Investment Transcontinental – spoločného podniku Združenia priemyselných podnikateľov SR a čínskych organizácií na Slovensku a v ČR.

Opätovné objavovanie Petržalky – to prvotné absolvovali účastníci prisťahovaleckej vlny z celého Slovenska počas jej búrlivej výstavby v 70. rokoch minulého storočia – predstavuje jav iba posledných dvoch až troch rokov. Ľudia, rozčarovaní zo života v obytných projektoch s neúplnou infraštruktúrou a občianskym vybavením, prestali vnímať odstrašujúcu povesť „najväčšej betónovej nocľahárne v republike“ a prišli na výhody plnohodnotne fungujúceho sídliska s kompletnou a zabehanou dopravnou sieťou, nákupnými strediskami, školskými, zdravotníckymi i športovými zariadeniami.

Búrlivý stavebný rozmach, ktorý od prelomu storočí postupne ovládol hlavné mesto Slovenska, zmenil jeho urbanistickú štruktúru i celkovú panorámu na nepoznanie. Viaceré obytné, polyfunkčné, kancelárske či nákupné komplexy nahradili pôvodnú staršiu zástavbu alebo vyplnili dovtedy nerozvinuté lokality. Nech ich už verejnosť prijíma s uznaním či s odporom, faktom ostáva, že na mape Bratislavy pomaly niet miesta, ktorého by sa nedotkla stopa nedávneho, historicky bezprecedentného realitného boomu. Možno až na jednu výnimku: administratívno-obchodné centrum približne vymedzené Kamenným námestím, Špitálskou, Rajskou a Dunajskou ulicou.

Zhodnotenie ukazovateľov prvého štvrťroku 2012 na domácom trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami zverejnila v týchto dňoch spoločnosť Cushman & Wakefield, ktorá funguje na svetovej scéne už 95 rokov a špecializuje sa na poradenstvo v segmente komerčných nehnuteľností. Ako prvé poukázala na neprehliadnuteľnú podobnosť s posledným kvartálom 2011. Popri priestoroch postavených na kľúč v Bratislavskom kraji sa v bilancii vyše 25-tisíc novopostavených štvorcov na prenájom mihla aj prvá špekulatívna výstavba od roku 2009, ktorú autori analýzy zaregistrovali v Malackách.

Monitoring trendov v turbulentnom realitnom nečase nemusí byť práca jednoduchá ani vďačná. Okrem toho, že každý vydáva za dominantný, trvalý a div nie prevratný práve ten svoj „objav“, často sa zabúda na prosté pravidlo, že ten už pozajtra vôbec nemusí platiť.

Nákupné centrá, symbol modernej konzumnej spoločnosti, najfrekventovanejší cieľ trávenia voľného času a atraktívny produkt pre investorov do komerčných realít, sa podobne ako kancelársky či priemyselno-logistický sektor vlani oživenia nedočkali. Podľa prieskumu, do ktorého spoločnosť Cushman & Wakefield poskytujúca služby v sektore komerčných nehnuteľností zaradila 34 krajín Európy, predpokladaný zvrat v ich výstavbe sa v minulom roku nakoniec nekonal. Zjavnou príčinou bolo oneskorenie výstavby v rade štátov – predovšetkým v Rusku, Turecku a v Taliansku.

Ako zabezpečiť neustále sa rozširujúcim mestským aglomeráciám udržateľný rozvoj v takom význame, aby mohli svojim obyvateľom poskytnúť vysokú kvalitu života, nie však za cenu ďalšieho a ďalšieho zaberania pôdy? Možno považovať zahusťovanie veľkomiest za jeden z kľúčových nástrojov projektovania ich budúcnosti, alebo tento termín predstavuje skôr výstižné synonymum ich nezvratného úpadku? Aký postup sa pri plánovaní osvedčil ako rozumnejší: najprv doprava, potom urbanizmus alebo opačne? Nepripomína táto dilema tak trochu odveký spor o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka?

Rozvoj satelitných sídiel v okolí hlavného mesta má za sebou už pomerne bohatú históriu, ktorá by sama vystačila na vznik náuky s varovnými príkladmi, kde všade a v čom konkrétne sa pri ich plánovaní urobili nenapraviteľné chyby. Zhluky obydlí, ktorých developeri podstrčili potenciálnym záujemcom návnadu v podobe „kontaktu s čistou prírodou a s veľkomestom na dosah“, poskytujú dnes svedectvo absolútneho nezvládnutia problematiky jednak zo strany projektantov, jednak župnej a príslušnej miestnej samosprávy.